utorok, 20. novembra 2012

Zimný pôst




Odkedy sa začali dni skracovať po jesennej rovnodennosti 23.septembra, začalo moje telo zrazu neúprosne „pýtať“ viac potravy. Tak som využívala dlhšie tmavé večeri a chladnejšie počasie na konzumáciu všeličoho možného, povedzme, že tam mohutne nefigurovala zelenina a ani ovocie. Moje každodenné letné šaláty sa vymenili za varenú koreňovú zeleninu, mäsové vývary, viac syra a vajíčok. To ostané radšej ani nespomínam!

Toto sa dosť prudko zmenilo v polovici novembra, tesne pred Novom. Zrazu mi moje telo naznačilo, že bolo toho dosť a prestalo neustále otravovať za jedlo. Znova mi zachutili šalátiky a prestala som holdovať CELÝM tabuľkám (aj tmavej) čokolády, mäsu, syrom, vajciam, jogurtom a „tým iným veciam!“... Zažila som pár očistných dní, bez akejkoľvek námahy, keď mi stačilo len ovocie, ražný chlieb a hlavné jedlo spočívalo v mise kelových cesnakových lupienkov. Úplne mi prestala chutiť napríklad aj káva.

Vysvetlenie? Prišlo opäť náhodne. Včera som narazila na článok o „zimnom pôste“ alebo „pôste zrodenia pána“. Wikipédia (preklad z a.j.) ho popisuje nasledovne.
 „Je to obdobie abstinencie a pokánia, praktizované v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi pri príprave na príchod Krista (25. decembra). Pôst je blízky Adventu, s tým rozdielom, že trvá 40 dní namiesto štyroch týždňov, od 15. novembra do 24. decembra.“

U nás sa vo väčšine domácností tradične dodržiava aspoň denný pôst 24. decembra, ktorý trvá do západu Slnka, alebo - ako sa píše vo Wikipédii - „do zjavenia prvej hviezdy na nebi... prípadne do Bohoslužby toho dňa. Ak liturgická príprava padne na víkend, tento deň nie je taký prísny pôst, a po Bohoslužbe, ktorá sa vtedy vykoná ráno, je povolené jedlo s vínom a olejom.“

„Bohoslužba, najmä v pravoslávnej cirkvi, je obdobím nadzmyslového vnímania sveta, keď nastane spojenie všetkých veriacich v kráľovstve Božom, spolu so zosnulými svätcami a nebeskými anjelmi.“

Trochu z iného uhla pohľadu, Risa D´Angeles opisuje dôležitosť tohto kalendárneho obdobia v jej článku „Zimný slnovrat – Návrat Svetla počas Kozorožca“.

„Zimný slnovrat bol v histórii vždy časom zrodenia všetkých veľkých učiteľov na našej Zemi. Pre celé ľudstvo, zrodenie svetla zohráva významné postavenie, keďže symbolizuje Prvé Zasvätenie (naladenie, pohnutie, vyvstanie) duše z materiálneho sveta. Tento čas „nového svetla“ nad našou planétou si vyberajú svetoví duchovní učitelia ako čas na inkarnáciu (=príchod do materiálneho sveta), aby priniesli nové vedomosti (vedomie, učenie). Toto „nové učenie“ nám dáva šancu dosiahnuť novú úroveň iluminácie (poznania, osvietenia, svetla). Zimný slnovrat prebieha 21. decembra, keď sa planetárne „vedúce naladenie“ mení zo Škorpióna na Kozorožca. Počas slnovratu, svetelné prúdy prenikajúce do jadra Zeme zmenia smer, tak ako Slnko pri pohľade zo Zeme. Tieto pohyby vyvolávajú vznik silových polí, pôsobiacich až kým sa nový pohyb nestabilizuje. Preto najmä od 21. decembra do polnoci a rána 25. decembra nastáva silný vplyv týchto „energií svetla“, ktoré obklopujú našu Zem. Toto je aj pôvodný dôvod načasovania pre katolícku Polnočnú omšu, ktorá zvestuje „nové svetlo“.




Podrobnosti pôstu predchádzajúcemu tomuto obdobiu zvýšeneho duchovného vnímania závisia na jednotlivých cirkevných tradíciách. Často sa z jedálnička vynechávajú jedlá ako „červené mäso, hydina, mäsové výrobky, vajíčka, mliečne výrobky, ryby, olej a víno. Ryby a víno sú povolené cez sobotu a nedeľu a olej a víno v utorok a štvrtok.“

Dôraz sa kladie aj na duchovný pôst, vyhýbanie sa hnevu, chamtivosti (nenásytnosti) a závisti.

A čo dodať z pohľadu zdravej výživy?

Holistický pohľad na zdravie v sebe zahŕňa aj celkové naladenie sa „prírode“, jej načúvanie, pozorovanie, meditovanie. Toto naladenie nám dokáže pomôcť pri voľbe toho, čo naše telo práve potrebuje, aby bolo zdravé. Naša moderná spoločnosť to preháňa s konzumáciou mäsa a mliečnych výrobkov, mnohí až niekoľkokrát denne. Nepochybne, ich vyradenie z jedálnička na pár týždňov bude mať len a len pozitívne účinky na zdravie. Výnimky sú samozrejme spomínané aj v cirkevných obradoch, a striktný pôst sa neodporúča slabým a chorým, deťom a tehotným ženám. Mali by sme si uvedomiť aj to, že od doby, keď sa tieto tradície zaviedli, sa na našom stole objavilo mnoho „moderných“ jedál, ktoré by bolo tiež veľmi vhodné vyradiť z jedálnička, ak nie natrvalo, tak aspoň počas pôstu. Patria sem všetky priemyselné výrobky ako cukrovinky, slané „maličkosti“, jedlá, čo s jedlom nič spoločné nemajú (stužené tuky, ranné cereálne lupienky, aditíva, umelé sladidlá..), hotové jedlá s nadmierou ochucovadiel. Zjednodušene, všetko to, čo pred 100 rokmi neexistovalo.

Každý z nás má svoju cestu a správny čas na spoznanie toho, čo je pre zdravie pozitívne a čo nie. Zmena bez nadmernej námahy, a nie „ako za trest a odtŕhanie si od úst“, ako to môžu niektorí vnímať. Pozrime sa na pozitívnu stránku veci – väčšina z nás má na výber, viac ako kedykoľvek predtým – dať si na tanier potraviny, ktoré sú čisté, etické, zdravé a čerstvé. Ak sa to nedá po celý rok, možno zimný pôst je ten správny čas, podporený duchovnou silou, kedy máme šancu prijať „nové poznanie“, bez nadmernej námahy a premáhania sa. Veď nás potom čaká oslava Vianoc, nového roku a plesová sezóna!

A mám také tušenie, že takéto odľahčenie pomôže aj nášmu imunitnému a lymfatickému systému, aby sa pripravil na zimné vírusy...


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára